pápež
(zomr. r. 335)
Všeobecný cirkevný kalendár sa končí liturgickou
spomienkou pápeža sv. Silvestra I. Bol to prvý pápež po období
prenasledovania kresťanov a popri sv. Levovi Veľkom (440-461) najdlhšie
pôsobiaci pápež kresťanského staroveku.
O jeho mladosti nevieme nič určité. Rímskym
biskupom, a tým aj hlavou celej Cirkvi, sa stal v januári 314. Bolo to
necelý rok po cisárskom vyhlásení, ktoré je v dejinách známe pod menom
"Milánsky edikt". Spomenutým vyhlásením cisár Konštantín Veľký a jeho
spoluvladár Licinius, ktorý bol súčasne aj jeho švagrom, dali
kresťanstvu slobodu a plnoprávnosť.
Rozvíjajúca sa Cirkev sa ocitla pred novou
situáciou a jej najvyšší predstaviteľ niesol zodpovednosť za jej život
v zmenených podmienkach. Po skončení vonkajšieho nebezpečenstva sa viac
prejavovali vnútorné napätia, ktoré bolo treba riešiť. Okrem toho
provizórne organizačné opatrenia, ktoré boli nevyhnutné v čase
prenasledovaní, bolo treba nahradiť trvalým usporiadaním cirkevnej
správy a činnosti.
Vonkajším prejavom slobody boli prvé veľké
kresťanské chrámy. Za 21-ročného pôsobenia pápeža Silvestra vznikli v
Ríme baziliky sv. Jána (sv. Spasiteľa) v Lateráne, sv. Petra vo
Vatikáne, sv. Pavla za hradbami a sv. Vavrinca za hradbami. Hoci
hlavným iniciátorom týchto veľkých cirkevných stavieb bol cisár
Konštantín, sv. Silvester ako rímsky biskup mal iste veľký podiel na
ich uskutočnení. No ťažko určiť aký. Lebo z jednej strany ho v
pôvodných historických dokumentoch zatienila osobnosť Konštantína
Veľkého a z druhej zas legendy, ktoré pridali k Silvestrovej osobe a
činnosti toľko fantastických príkras, že sa pod nimi stráca historická
skutočnosť.
Zo všetkého sa zdá, že Silvester bol pokojný a
rozvážny muž, ktorý sa usiloval vyhnúť zrážkam a dal prednosť
nenápadnej budovateľskej práci. Možno, že pri väčších podujatiach
zámerne ostával v úzadí, aby sa vyhol zbytočným konfliktom s energickým
cisárom.
Keď zvolal Konštantín Veľký roku 314 generálnu
synodu do mesta Arles v južnej Galii (terajšie južné Francúzsko),
Silvester sa na nej priamo nezúčastnil. Synoda sa zaoberala
predovšetkým nebezpečnou severoafrickou sektou donatistov, ktorú
odsúdila. Účastníci synody oboznámili Silvestra s výsledkami synody
osobitným úctivým listom.
Na Východe ohrozovalo Cirkev v tom období učenie
bludára Ária, ktorý popieral Kristovo božstvo. Cisár Konštantín zvolal
roku 325 do mesta Nicey cirkevný snem, ktorý odsúdil Áriovu náuku. Na
sneme sa zúčastnili takmer výlučne východní biskupi. Predsedal mu
španielsky biskup Hosius ako cisárov poverenec. Pápeža Silvestra
zastupovali na sneme dvaja rímski kňazi ako jeho legáti. Takto dostal
Nicejský koncil charakter všeobecného cirkevného snemu a jeho
rozhodnutia sa stali záväznými pre celú Cirkev.
Pápež Silvester zomrel 31. decembra 335. Pochovali ho v Prisciliných katakombách.
Svätý pápež Silvester I. patrí medzi prvých nemučeníkov, ktorým prejavovala tak západná ako aj východná Cirkev liturgickú úctu.