Jdi na obsah Jdi na menu
 


SV. SILVESTER
pápež
(zomr. r. 335)

 

Všeobecný cirkevný kalendár sa končí liturgickou spomienkou pápeža sv. Silvestra I. Bol to prvý pápež po období prenasledovania kresťanov a popri sv. Levovi Veľkom (440-461) najdlhšie pôsobiaci pápež kresťanského staroveku.
O jeho mladosti nevieme nič určité. Rímskym biskupom, a tým aj hlavou celej Cirkvi, sa stal v januári 314. Bolo to necelý rok po cisárskom vyhlásení, ktoré je v dejinách známe pod menom "Milánsky edikt". Spomenutým vyhlásením cisár Konštantín Veľký a jeho spoluvladár Licinius, ktorý bol súčasne aj jeho švagrom, dali kresťanstvu slobodu a plnoprávnosť.
Rozvíjajúca sa Cirkev sa ocitla pred novou situáciou a jej najvyšší predstaviteľ niesol zodpovednosť za jej život v zmenených podmienkach. Po skončení vonkajšieho nebezpečenstva sa viac prejavovali vnútorné napätia, ktoré bolo treba riešiť. Okrem toho provizórne organizačné opatrenia, ktoré boli nevyhnutné v čase prenasledovaní, bolo treba nahradiť trvalým usporiadaním cirkevnej správy a činnosti.
Vonkajším prejavom slobody boli prvé veľké kresťanské chrámy. Za 21-ročného pôsobenia pápeža Silvestra vznikli v Ríme baziliky sv. Jána (sv. Spasiteľa) v Lateráne, sv. Petra vo Vatikáne, sv. Pavla za hradbami a sv. Vavrinca za hradbami. Hoci hlavným iniciátorom týchto veľkých cirkevných stavieb bol cisár Konštantín, sv. Silvester ako rímsky biskup mal iste veľký podiel na ich uskutočnení. No ťažko určiť aký. Lebo z jednej strany ho v pôvodných historických dokumentoch zatienila osobnosť Konštantína Veľkého a z druhej zas legendy, ktoré pridali k Silvestrovej osobe a činnosti toľko fantastických príkras, že sa pod nimi stráca historická skutočnosť.
Zo všetkého sa zdá, že Silvester bol pokojný a rozvážny muž, ktorý sa usiloval vyhnúť zrážkam a dal prednosť nenápadnej budovateľskej práci. Možno, že pri väčších podujatiach zámerne ostával v úzadí, aby sa vyhol zbytočným konfliktom s energickým cisárom.
Keď zvolal Konštantín Veľký roku 314 generálnu synodu do mesta Arles v južnej Galii (terajšie južné Francúzsko), Silvester sa na nej priamo nezúčastnil. Synoda sa zaoberala predovšetkým nebezpečnou severoafrickou sektou donatistov, ktorú odsúdila. Účastníci synody oboznámili Silvestra s výsledkami synody osobitným úctivým listom.
Na Východe ohrozovalo Cirkev v tom období učenie bludára Ária, ktorý popieral Kristovo božstvo. Cisár Konštantín zvolal roku 325 do mesta Nicey cirkevný snem, ktorý odsúdil Áriovu náuku. Na sneme sa zúčastnili takmer výlučne východní biskupi. Predsedal mu španielsky biskup Hosius ako cisárov poverenec. Pápeža Silvestra zastupovali na sneme dvaja rímski kňazi ako jeho legáti. Takto dostal Nicejský koncil charakter všeobecného cirkevného snemu a jeho rozhodnutia sa stali záväznými pre celú Cirkev.
Pápež Silvester zomrel 31. decembra 335. Pochovali ho v Prisciliných katakombách.
Svätý pápež Silvester I. patrí medzi prvých nemučeníkov, ktorým prejavovala tak západná ako aj východná Cirkev liturgickú úctu.