biskup a mučeník
(1580? - 1623)
Svätý Jozafát Kuncevič sa stal mučeníkom pri apoštolskej práci za zjednotenie pravoslávnych s Rímom.Pochádzal z pravoslávnej rodiny. Narodil sa
pravdepodobne roku 1580, a to vo Volodymyre (Wlodzimierz), v dnešnej
západnej Ukrajine. Pri krste dostal meno Ján.
Po získaní základných vedomostí poslali rodičia
Jána do litovského mesta Viľňusa. Tam sa chlapec dostal do styku s
veriacimi a duchovnými východného obradu, ktorí boli zjednotení s
Rímom. Toto zjednotenie sa uskutočnilo v rokoch 1595-1596 dohodou v
Ríme a jej prijatím na synode v Breste (Litovskom). Ján sa rozhodol
pridať k zjednoteným.
Pod vplyvom jezuitov vstúpil roku 1604 do rehole
sv. Bazila vo Viľňuse. Tam prijal rehoľné meno Jozafát, ktoré odvtedy
používal Po začlenení sa do rehoľného života a po doplnení teologického
štúdia bol roku 1609 vysvätený za kňaza. Ako rehoľný kňaz mal Jozafát
isté povinnosti v kláštornej komunite, ale popritom sa venoval aj
apoštolátu mimo kláštora. Bol veľmi dobrý kazateľ. A keďže bol pritom i
vzdelaný a nábožný, jeho kázne silno pôsobili na poslucháčov. Katolíkov
upevňovali vo viere a mnohých pravoslávnych privádzali k zjednoteniu s
Rímom.
Už štyri roky po kňazskej vysviacke vymenovali
rehoľní predstavení Jozafáta za igumena (predstaveného) baziliánskeho
kláštora v Byteni a o rok neskôr za archimandritu (vyššieho
predstaveného) vo Viľňuse. Jeho schopnosti však upútali aj pozornosť
vyšších cirkevných predstavených. Kyjevský metropolita Velamin G.
Ruckyj ho vymenoval za koadjútora vekom pokročilého polockého
arcibiskupa a v novembri 1617 ho vysvätili za biskupa. Keď starý
arcibiskup o rok neskôr zomrel, Jozafát sa stal jeho nástupcom.
Jozafát netúžil po hodnostiach. No v tomto prípade
vedel, že neprijíma pocty, ale ťažké a nebezpečné poslanie. A chcel ho
vykonávať dôsledne, bez ohľadu na následky, ktoré môže vyvolať jeho
horlivosť v Božej službe.
Jozafát bol arcipastierom a zároveň misionárom,
apoštolom zjednotenia pravoslávnych s Rímom. Ako arcipastier sa
usiloval predovšetkým pozdvihnúť úroveň svojich duchovných. Každoročne
ich zvolával na synodu. Okrem toho ich osobne navštevoval; viedol ich k
poriadku v živote a v kostole, k dôstojnému sláveniu bohoslužieb a k
solídnemu vyučovaniu kresťanskej náuky. Na pomoc vyučovaniu im zostavil
katechizmus.
Zvlášť ťažký bol jeho apoštolát zjednotenia.
Jozafát sa mu však venoval so zápalom a kázňami, rozhovormi i písaním
dosiahol pekné výsledky. Ale od roku 1620 začali pravoslávni s pomocou
Kozákov systematický boj proti zjednoteniu s Rímom. V polockom
arcibiskupstve viedol protirímsku propagandu istý Melecij Smotrickij.
Podarilo sa mu pobúriť proti arcibiskupovi ľudí najmä vo Vitebsku. Keď
tam Jozafát prišiel, ľudia ho prepadli v jeho biskupskom dome, zbili
ho, dobodali oštepmi a nakoniec dorazili veľkou sekerou. Jeho telo
hodili do rieky Dviny. Bolo to 12. novembra 1623.
O niekoľko dní voda vyplavila arcibiskupovo telo.
Veriaci ho pochovali najprv v Polocku a neskôr v Biale. Roku 1916
previezli jeho telesné pozostatky do Viedne a roku 1949 do Ríma, kde sú
uložené v chráme sv. Petra pod oltárom sv. Bazila Veľkého.
Polockého arcibiskupa a mučeníka Jozafáta vyhlásil
za blahoslaveného roku 1643 pápež Urban VIII. a za svätého Pius IX.
roku 1867. Pápež Pius XI. pripomenul trojsté výročie mučeníckej smrti
sv. Jozafáta roku 1923 osobitnou encyklikou.
